Ako na efektívnu diagnostiku a údržbu elektroinštalácií? Pozor na tieto chyby

Profesionálna práca elektrikára nekončí zapojením posledného vodiča. Skutočná kvalita sa ukazuje až v priebehu rokov, keď elektroinštalácia spoľahlivo slúži bez porúch a bezpečnostných rizík. Aj preto sú diagnostika a preventívna údržba neoddeliteľnou súčasťou kvalitnej práce, a to nielen kvôli bezpečnosti a normám, ale aj kvôli ochrane majetku a ...

Elektroinštalácia

10.02.2026 14:02:00

Profesionálna práca elektrikára nekončí zapojením posledného vodiča. Skutočná kvalita sa ukazuje až v priebehu rokov, keď elektroinštalácia spoľahlivo slúži bez porúch a bezpečnostných rizík. Aj preto sú diagnostika a preventívna údržba neoddeliteľnou súčasťou kvalitnej práce, a to nielen kvôli bezpečnosti a normám, ale aj kvôli ochrane majetku a znížení neplánovaných odstávok v priemysle na minimum.

Čo všetko zahŕňa preventívna údržba a akých chýb sa vyvarovať pri revíziách? Zhrnuli sme pre vás niekoľko overených tipov z praxe, ktoré vám pomôžu pristupovať k diagnostike a údržbe o krok efektívnejšie.

OBSAH ČLÁNKU:

Prečo riešiť diagnostiku a údržbu v elektroinštaláciách systematicky?
Ako na preventívnu údržbu elektroinštalácií?
Tipy pre efektívne termovízne merania pre rýchlu diagnostiku
Aké sú najčastejšie chyby pri revíziách elektrických zariadení?
Povinná dokumentácia a protokoly – na čo nezabudnúť?

Prečo riešiť diagnostiku a údržbu v elektroinštaláciách systematicky?

V praxi sa stretávame s dvoma základnými prístupmi k údržbe elektroinštalácií. Prvým je poruchová údržba, kde sa zasahuje až vtedy, keď niečo prestane fungovať alebo sa objaví porucha. Druhým je preventívna údržba, ktorá spočíva v pravidelných kontrolách a zásahoch ešte predtým, než k poruche dôjde.

A hoci môže byť poruchová údržba na prvý pohľad „lacnejšia", každodenná prax ukazuje, že prináša výrazne vyššie riziká a náklady. Napríklad keď poruchové odstávky prerušujú prevádzku vo výrobnej hale či inom priemyselnom objekte, nečakané servisné opravy výrazne narušia rozpočet prevádzky a v tom najhoršom scenári môže zanedbaná elektroinštalácia spôsobiť požiar alebo úraz elektrickým prúdom.

Aké sú najčastejšie riziká zanedbanej elektroinštalácie?

Medzi najvážnejšie dôsledky nedostatočnej údržby patrí:

prehrievanie spojov a svoriek, ktoré môže viesť až k požiaru,
degradácia izolácie káblov a vodičov, čo zvyšuje pravdepodobnosť skratu,
preťažené obvody, nevyhovujúce ističe a nefunkčné prúdové chrániče, ktoré zase znižujú ochranu pred úrazom elektrickým prúdom.

Práve preto má z ekonomického hľadiska preventívna údržba jednoznačne zmysel. Pravidelné kontroly a včasné zásahy predlžujú životnosť zariadení, znižujú spotrebu energie pri optimálne fungujúcich rozvodoch a predchádzajú nákladným havarijným opravám. Okrem toho sú platné revízne správy v mnohých prípadoch podmienkou pre plnenie zo strany poisťovní pri škodových udalostiach.

Ako na preventívnu údržbu elektroinštalácií?

Preventívna údržba by nemala byť len laickou revíziou “naoko”. Aby mala zmysel, je to v podstate systematický proces postavený na jasnom pláne, definovaných postupoch a dôslednej dokumentácii.

Čo zahŕňa preventívna údržba elektroinštalácie?

Základom každej preventívnej údržby je vizuálna kontrola.

Všímajte si známky:

prehrievania (zafarbenie izolácie, spáleniny),
korózie,
mechanického poškodenia,
nadmernej prašnosti či prípadnej vlhkosti.

Druhý krokom je kontrola spojov a svoriek. Uvoľnené svorky a zle dotiahnuté spoje patria medzi najčastejšie príčiny porúch a požiarov. Preto odporúčame pravidelné dotiahnutie spojov pomocou momentového skrutkovača podľa údajov výrobcu, ideálne v kombinácii s termovíznym meraním pre lokalizáciu horúcich miest.

Dôležité je kontrolovať aj stav krytov rozvádzačov, záslepiek a tesnení. K preventívnej údržbe preto patrí aj čistenie rozvádzačov, najmä v prašnom a priemyselnom prostredí. Prach totiž pôsobí ako tepelná izolácia a podporuje vznik oblúkov. Pri čistení odporúčame nepoužívať nefiltrovaný stlačený vzduch, ktorý prach zafúka hlbšie do svoriek.

Posledným významným krokom by mala byť kontrola a výmena opotrebovaných prvkov – od poškodených káblov a vodičov cez opotrebované zásuvky a vypínače až po ističe a chrániče, ktoré už nespĺňajú požadované parametre.

Ako často vykonávať preventívnu údržbu/revíziu elektroinštalácie?

Intervaly preventívnej údržby sa líšia podľa typu objektu a prostredia. Podľa vyhlášky č. 508/2009 Z.z. a normy STN 33 1500 platia nasledovné odporúčané lehoty pre revízie elektrických inštalácií:

Domácnosti a bytové domy spadajú do kategórie s najdlhšími intervalmi, kde sa revízia elektroinštalácie sa odporúča každých 5 rokov.
Administratívne a verejné budovy majú podobné intervaly ako domácnosti, teda obvykle 5 rokov.
Pri školách a zariadeniach s vyšším pohybom osôb (napr rizikové objekty – výškové, pre viac ako 250 osôb, kultúrne zariadenia) ide o kratšie normové lehoty 2 až 3 roky.
Priemyselné objekty vyžadujú individuálny prístup podľa charakteru prostredia. V bežnom priemyselnom prostredí je lehota 5 rokov, no prostredie s nebezpečenstvom výbuchu, výraznými vibráciami alebo vysokou agresivitou má kratšie intervaly, napr. 1 – 2 roky (norma STN 33 1500 udáva konkrétne lehoty podľa tried vonkajších vplyvov a charakteru zariadenia).
Špecifické prostredia s vysokou vlhkosťou, prašnosťou, vibráciami či chemickým zaťažením si vyžadujú výrazne kratšie intervaly nielen pre revízie, ale aj pre bežnú preventívnu údržbu.

MURAT TIP: Pri určovaní intervalov údržby vždy vychádzajte z protokolu o určení vonkajších vplyvov, ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie. Ten definuje triedy vonkajších vplyvov a na ich základe sa stanovujú konkrétne lehoty podľa tabuliek v norme STN 33 1500 a v prílohách vyhlášky pre vyhradené zariadenia.

Typ budovy/prostredia	Odporúčané lehoty pravidelnej revízie*
Rodinný dom	5 rokov
Bytový dom – spoločné priestory	5 rokov
Administratívna/kancelárska budova	5 rokov
Obchod, menšia prevádzka bez zvýšeného rizika	3 – 5 rokov
Škola, škôlka, ústav, zariadenie pre deti	3 roky
Hotel, ubytovacie zariadenie	3 roky
Zdravotnícke zariadenie (bežné priestory)	3 roky (často aj kratšie podľa vplyvov)
Veľké zhromažďovacie priestory (kiná, sály…)	2 – 3 roky
Bežné priemyselné prostredie	3 – 5 rokov (podľa druhu technológie)
Priemysel s vibráciami, prachom, vlhkom	1 – 3 roky
Prostredie s nebezpečenstvom požiaru	1 – 3 roky
Prostredie s nebezpečenstvom výbuchu (Ex)	v priemere 1 rok (podľa kategórie a projektu)

* Presná lehota sa určuje podľa STN 33 1500, protokolu o určení vonkajších vplyvov a charakteru prevádzky, pričom poisťovňa alebo interné predpisy môžu požadovať častejšie revízie.

Aké sú najčastejšie chyby v praxi pri údržbe a revízii?

Aj napriek jasným pravidlám sa v praxi objavujú opakujúce sa chyby, ktoré znižujú účinnosť preventívnej údržby.

Servisná údržba „až keď sa niečo pokazí" je najrozšírenejšou chybou. Bežne sa stáva, že hoci plán údržby existuje, je len na papieri pre audit, no v skutočnosti sa realizuje až pri poruche.
Chýbajúca dokumentácia, neaktuálne schémy alebo chýbajúce záznamy o meraniach a zásahoch znemožňujú sledovať a identifikovať opakované problémy. Preto by sa mali po každom jednom zásahu aktualizovať jednopólové schémy a viesť záznamy najnovšie už v digitálnej forme.
Neodborné zásahy, ktoré predstavujú vážne bezpečnostné riziko. Zásahy do elektroinštalácie smie vykonávať len osoba s príslušnou odbornou spôsobilosťou. Laické prerábky na kolene sú častou príčinou závažných havárií.

MURAT TIP: Trendom budúcnosti, ktorý už pomaly ale isto klope aj na naše dvere je predikívna údržba poháňaná dátami a umelou inteligenciou. V praxi to funguje tak, že elektrické zariadenie (transformátor, spínač, motor) je vybavené bezdrôtovými senzormi, ktoré zbierajú dáta o teplote, vibráciách, vlhkosti a elektrickej kvalite. Tieto dáta sa posielajú do cloudu, kde algoritmy strojového učenia analyzujú vzory. Keď sa parameter blíži kritickému prahu, systém generuje výstrahu. A namiesto pravidelnej údržby, naplánuje sa zásah v presne určenú dobu pred poruchou.

Tipy pre efektívne termovízne merania pre rýchlu diagnostiku

Termovízia je už v súčasnosti nenahraditeľným nástrojom na diagnostiku elektroinštalácií. Umožňuje odhaliť problémy, ktoré nie sú viditeľné voľným okom, a to hlavne bez nutnosti odstávky zariadenia.

Čo je termovízne meranie a ako funguje?

Termovízne meranie využíva infračervenú kameru na snímanie teplotných rozdielov na povrchu komponentov. Každé miesto so zvýšeným prechodovým odporom sa zahrieva viac ako okolie a práve termokamera tento teplotný rozdiel zobrazí a umožní presne lokalizovať problémové miesto.

Vďaka tomu dokáže termovízia odhaliť napríklad:

uvoľnené alebo skorodované spoje,
preťažené obvody a vodiče,
nevyvážené zaťaženie fáz,
poškodené kontakty v ističoch a stýkačoch,
ako aj degradáciu izolácie v počiatočnom štádiu.

Kedy a kde má termovízne meranie najväčší prínos?

Najväčší prínos má termovízia pri kontrole rozvádzačov a svorkovníc, kde sa koncentruje veľké množstvo spojov a komponentov. Práve tu vzniká väčšina problémov s prehrievaním.

Pri preťažených obvodoch termovízia okamžite ukáže, ktoré vetvy sú nadmerne zaťažené. Rovnako efektívne odhalí prechodové odpory na svorkách, mostíkoch a prípojniciach, čo je typický problém starších inštalácií.

Pri revíziách a rekonštrukciách alebo akejkoľvek inej kontrole starších elektroinštalácií pomôže termovízia identifikovať kritické miesta ešte predtým, než dôjde k poruche, preto je to cenný nástroj napríklad pri modernizácii rozvodov.

Oplatí sa termovízia v praxi?

Najväčšou výhodou je, že termovízne meranie prebieha pri plnej prevádzke zariadenia, bez nutnosti odpojenia a prerušenia činnosti. Okrem toho termovízne snímky slúžia ako jasný dôkazový materiál pre zákazníka/majiteľa budovy, čo výrazne pomáha pri argumentácii prípadnej opravy alebo modernizácie. Práve v tomto smere ide o to najdôležitejšie – prevenciu porúch a požiarov, keď napríklad včasné odhalenie prehrievaného spoja pomôže zabrániť požiaru a zachrániť majetok aj ochrániť zdravie.

MURAT TIP: Pri termovíznom meraní vždy merajte pri reálnom zaťažení minimálne 40 % menovitého prúdu. Pri nízkom zaťažení sa problémové spoje nemusia dostatočne zahriať a meranie bude nepriekazné. Porovnávajte vždy rovnaké komponenty medzi sebou – ak je jedna fáza výrazne teplejšia ako ostatné, je to signál na preverenie.

Aké sú najčastejšie chyby pri revíziách elektrických zariadení?

Rozlišujeme niekoľko typov revízií, v rámci ktorých sú procesy mierne rozlišné, následne aj chyby, ktorých sa aj skúsený odborník môže dopustiť.

Východisková revízia sa vykonáva na novom alebo rekonštruovanom zariadení pred jeho uvedením do prevádzky. Správa o východiskovej revízii (OPaOS) musí byť uložená u prevádzkovateľa trvale až do zrušenia zariadenia.
Periodická (pravidelná) revízia sa vykonáva v pravidelných intervaloch počas prevádzky zariadenia. Konkrétne lehoty určuje STN 33 1500 (tabuľky podľa prostredia a charakteru objektu), pričom na ňu odkazuje vyhláška 508/2009 Z.z. a klasifikuje elektrické zariadenia ako vyhradené technické zariadenia, pre ktoré platia pravidlá OPaOS (odborná prehliadka a skúška).
Mimoriadna revízia sa vykonáva po mimoriadnych udalostiach, ako sú poruchy, úrazy, požiare, záplavy alebo po zásahoch do zariadenia, ktoré mohli ovplyvniť jeho bezpečnosť.

Čo sa kontroluje pri revízii elektroinštalácie?

Revízia zahŕňa prehliadku aj meranie. Pri meraní sa kontroluje:

izolačný odpor elektrických vedení a zariadení,
impedancia poruchovej slučky pre overenie funkčnosti ochrany samočinným odpojením,
spojitosť ochranných vodičov a funkčnosť prúdových chráničov (RCD).

Súčasťou revízie je aj overenie súladu so schválenou projektovou dokumentáciou a platnými normami. Revízny technik posudzuje správnosť dimenzovanie vodičov, istiacich prvkov a ochranných zariadení.

Aké sú najčastejšie chyby a nedostatky zistené pri revíziách?

Vedenia, spoje a rozvádzače

Najčastejším zdrojom problémov sú uvoľnené svorky, zle dotiahnuté vodiče a prehriate svorkovnice vedú k lokálnemu prehrievaniu a zvýšenému riziku požiaru. Časté sú aj poškodené a zastarané vedenia s odkrytými vodičmi alebo nevyhovujúcou izoláciou. V starších objektoch sa niekedy nachádzajú úplne nevyhovujúce staré systémy vedenia.
Chýbajúce alebo nesprávne ochrany

V mnohých objektoch chýbajú prúdové chrániče v kúpeľniach, vonkajších zásuvkách a ďalších rizikových zónach. Časté sú aj korodované, uvoľnené alebo chýbajúce zemniace spoje a nedostatočné pospájanie kovových častí.
Preťažené obvody a nevyhovujúce istenie

Toto sa objavuje najmä v starších objektoch, do ktorých sa postupne pridávali nové spotrebiče bez prepočtu. Príliš veľa spotrebičov na jednej vetve, „prefúzované" obvody a ističe nevhodného charakteru oproti použitému vedeniu patria k bežným chybám v rôznych typoch budov.
Neoznačené obvody, zlé farebné značenie káblov a chýbajúce štítky

Tieto detaily výrazne sťažujú nielen revíziu, ale aj následnú údržbu. Rozvádzače bez jednoznačného popisu obvodov a chýbajúce štítky či nesprávne farebné označenie vodičov dokážu spôsobiť zmätok. Ak máte v tomto smere medzery, prehľadné tipy aj tabuľku nájdete v článku Aké je správne označenie káblov?

Povinná dokumentácia a protokoly – na čo nezabudnúť?

Správne vedená dokumentácia je základom, od ktorého sa odrážajú ďalšie úkony elektrikára aj revízneho technika.

Projektová dokumentácia zahŕňa jednopólové a dispozičné schémy, výkresy trás vedení a rozvádzačov. Súčasťou by mala byť aj sprievodná technická správa a protokol o určení vonkajších vplyvov.
Dokumentácia skutočného vyhotovenia elektroinštalácie by mala obsahovať aktualizované schémy po všetkých zmenách a rozšíreniach oproti pôvodnému projektu.
Protokoly z meraní dokumentujú výsledky merania izolačného odporu, slučkovej impedancie, odporu ochranného vodiča, kontinuity pospájania a funkcie RCD. Zaznamenávajú sa hodnoty, použité meracie prístroje, dátum, meno vykonávajúcej osoby a podmienky merania.
Revízna správa (OPaOS) musí podľa STN 33 1500 a STN 33 2000-6 obsahovať identifikáciu objektu a zariadenia, odkaz na použité normy, rozsah a druh revízie, popis vykonaných prehliadok a skúšok, zoznam zistených závad s klasifikáciou závažnosti, zhodnotenie celkového stavu, návrh termínu ďalšej revízie a identifikáciu revízneho technika.
Záznamy o údržbe by mali obsahovať dátum a rozsah vykonaných prác, zistené závady a spôsob ich odstránenia, výsledky meraní a termovíznych kontrol.

Aké výhody prináša digitalizácia dokumentácie v praxi?

Bežná papierová dokumentácia v šanónoch postupne ustupuje digitálnym riešeniam. Príkladom sú elektronické protokoly, ktoré umožňujú jednoduchšie vyhľadávanie, zdieľanie a taktiež archiváciu. Kým pre menšie prevádzky postačuje dobre štruktúrovaný Excel dokument alebo zdieľané Tabuľky, väčšie moderné objekty už bežne používajú špecializované CMMS systémy.

Tento spôsob zabezpečuje dlhodobé uchovanie dokumentov a ochranu pred stratou či poškodením, je však potrebné myslieť na pravidelné zálohovanie a aktualizáciu, to všetko je však možné automatizovať. Vďaka prehľadným a dostupným údajom sa ľahšie rieši aj spomínaná údržba a diagnostika. Správne vedená a nastavená digitálna dokumentácia umožňuje sledovať trendy (napríklad postupný pokles izolačného odporu), identifikovať opakujúce sa problémy a plánovať zásahy na základe reálnych dát, nie dojmov alebo tabuliek.

Diagnostika, údržba a dokumentácia sú neoddeliteľnou súčasťou profesionálnej práce elektrikára, no aj v tých smeroch zaznamenávame výrazný posun k digitalizácii, automatizácii a efektívnejším krokom pre zabezpečenie funkčnej a bezpečnej elektroinštalácie. To, čo môžete aplikovať okamžite, je minimálne systematický prístup k preventívnej údržbe, ktorý predlžuje životnosť zariadení, znižuje riziko porúch a požiarov a v konečnom dôsledku šetrí náklady.

V MURAT-e nájdete kompletný sortiment meracích prístrojov pre diagnostiku elektroinštalácií – od multimetrov cez testery izolačného odporu až merače teploty a kvalitné skúšačky. Pomôžu vám v každodennej praxi, pri údržbe aj revíziách.